Tento príbeh sa začal keď sa moja sestra rozhodla, že chce nejákeho domáceho mazlíčka, a vybrala si kúpiť morčiatko. Volali sme ho Azir, bol oranžovo-zlatej farby a trošku väčší ako ostatné morčiatka v jeho veku. Keď sme ho prvý krát priniesli domov a uložili sme ho do jeho klietky, tak sa okamžite schoval, pretože sa nás bál. Postupom času si vybudoval vzťah, no najväčší vzťah mal k mojej mamine, pretože miloval keď mu dala obrovskú uhorku alebo šalát. Bol hrozne lenivý a prejavovalo sa to tým že mal nonstop otvorenú klietku, ale nikdy z nej sám nevyšiel, pokiaľ ho niekto nevybral. A keď už sme ho konečne vytrepali von, vždy našiel cestu naspäť.
